6 dôvodov vlhkosti v dome

Mokré fľaky na stene vedú k opadávaniu omietky a vzniku plesní, ktoré ohrozujú zdravie i samotnú stavbu. Treba ich riešiť, hlavne pred rekonštrukciou domu. Ale čo, ak neviete, odkiaľ sa tam vlhkosť vzala? Poradíme vám

Vlhké steny sa totiž nevyskytujú iba v starých historických budovách, ale aj v rodinných domoch z 90. rokov i novších. Pre majiteľa domu je podstatné vlhkosť neprehliadať a neodkladať riešenie. Dvojnásobne to platí, ak plánujete dom rekonštruovať. Vlhkosť sama od seba nezmizne, naopak, môže sa rozšíriť a spôsobiť väčšie škody na zdraví aj majetku. Prvým krokom by vždy malo byť zistenie presnej príčiny. Nerobte unáhlené zásahy, kým neviete, prečo stena vlhne – inak sa môže stať, že vynaložíte prostriedky na nesprávne opatrenie. Pozrite si 6 najčastejších dôvodov vlhkosti v dome a ich možné riešenia. 

 

1. Poškodená hydroizolácia základov

Najčastejšou príčinou vlhnutia múrov je nedostatočná, poškodená alebo chýbajúca hydroizolácia základov, ktorá má oddeľovať múry od zemnej vlhkosti. Ak táto hydroizolácia zlyhá, napríklad sa narušia asfaltové pásy či fólie, zemná vlhkosť začne vzlínať do stien a dokáže sa prepracovať prekvapivo vysoko (v extrémnych prípadoch až do 10 metrov). Následkom sú vlhké mapy na spodných častiach stien, biele „výkvety“ solí a postupné mrvenie omietky. 

Pozor! Voda sa do muriva môže dostať nielen zdola, ale aj bočným presakovaním cez steny. Obdobným problémom však môže byť aj odolnosť hydroizolácie na tlakovú vodu, teda situácia, keď voda pôsobí na konštrukciu z bočných strán. Tlaková voda sa často prejaví najmä počas dlhšie trvajúcich intenzívnych dažďov.

„Na spoľahlivé posúdenie stavu býva v niektorých prípadoch nevyhnutné vykonať tzv. deštruktívne sondy. Ide o lokálne odstránenie časti fasády alebo sokla s cieľom umožniť meranie, fyzickú kontrolu a overenie v akom stave je hydroizolácia,“ upozorňuje Ján Čambal z Auditnehnutelnosti.sk.

Riešenie:
Odstránenie problému sa musí začať odbornou diagnostikou, ktorá určí, kde a prečo dochádza k prenikaniu vlhkosti. V praxi sa totiž často stretávame s tým, že sa riešia iba viditeľné prejavy vlhnutia (napríklad poškodená omietka), pričom skutočná príčina zostáva neodstránená. V praxi sa používajú tieto systémové metódy sanácie:

• mechanické vloženie novej hydroizolácie (napríklad podrezanie muriva a vloženie novej izolácie),
• chemická injektáž, pri ktorej sa do vŕtaných otvorov v múre vpraví špeciálna hmota vytvárajúca nepriepustnú clonu.
• V prípade tlakovej vody je nevyhnutné riešiť hydroizoláciu trochu inak – aplikáciou plošnej hydroizolácie z vonkajšej strany základov a obvodových stien. Najčastejšie sa používajú asfaltové pásy alebo PVC hydroizolácia.
• niekedy pomôže aj odvodnenie okolia domu drenážou na zníženie vlhkosti v okolitej pôde.

 

2. Kondenzácia vlhkosti z interiéru

Problémy s mokrými stenami často spôsobuje kondenzácia – keď teplý vlhký vzduch narazí na studený povrch a vodná para sa vyzráža. Príčinou je vysoká vlhkosť vzduchu a slabé vetranie. Zarosené okná a mokré rohy vidíme hlavne v kúpeľniach a kuchyniach. Bežným zdrojom vlhkosti sú aktivity v domácnosti - para z varenia, sprchovania či samotného dýchania nemá kam uniknúť a usádza sa na chladných stenách. V moderných domoch a bytovkách problém často nastane po výmene okien a zateplení: dom sa stáva vzduchotesným, čo môže viesť k roseniu stien a vzniku plesní aj v novostavbách.

Riešenie:
Základom boja proti kondenzácii je znižovať vlhkosť v interiéri a zlepšiť vetranie. V praxi pomôže najmä:

• častejšie a intenzívnejšie vetranie,
• používanie digestora v kuchyni, kúpeľňového ventilátora
• nasadenie elektrického odvlhčovača v problémových miestnostiach,
• dôležité je tiež udržiavať primeranú teplotu v dome – vykurovať tak, aby steny neboli dlhodobo studené.

Ak aj napriek opatreniam vlhké mapy pretrvávajú, môže byť na vine ďalší faktor, napríklad skrytý tepelný most v konštrukcii.

 

3. Tepelné mosty

Sú jednou z častých príčin kondenzácie na stenách – nachádzajú sa tam, kde konštrukcia prepúšťa viac tepla ako okolité steny. Typicky sa vyskytujú v rohoch, pri oknách či stropoch, kde chýba dostatočná tepelná izolácia alebo sa stýkajú rôzne materiály. Majú nízku povrchovú teplotu, fungujú ako „lapač“ vodnej pary a signalizuje ich vznik plesní. Môžu vznikať aj pri príliš tenkej vrstve tepelnej izolácie. „Nižšia hrúbka by možno postačovala, keby na fasáde neboli kritické miesta, tzv. tepelné mosty - betónové stužujúce vence, nadokenné preklady, alebo nezateplená časť okolo pomúrnice,“ vysvetľuje Vladimír Beňo, aplikačný manažér Knauf Insulation. Preto je nutný správne navrhnutý zatepľovací systém s doriešenými detailmi a správne odvetrávanie konštrukcie.

Riešenie:

• Diagnostika pomocou odborníka s termokamerou, ktorý vie problém správne identifikovať,
• Zateplenie problémových detailov (okná, vence, preklady),
• Doplnenie alebo úprava izolácie tak, aby bola súvislá,
• V prípade potreby použitie vnútorného zateplenia (dosky, nástreky),

Pozor! Takéto zásahy určite konzultujte s odborníkom, aby sa nezvolilo nevhodné riešenie. Odborníci presne vedia, ako tepelný most odstrániť a predísť tak plesniam na stenách. Dobrá správa je, že tieto opatrenia zároveň zvýšia energetickú efektívnosť domu a zlepšia tepelný komfort.

 

4. Zlá tepelná izolácia

Problém vlhkých stien súvisí aj s kvalitou a typom zateplenia domu. Ak je tepelná izolácia zhotovená nekvalitne, môže zanechať nezateplené miesta či škáry – čím vzniknú spomínané tepelné mosty. Častou chybou je vynechanie sokla či venca alebo nepriliehajúca, nedostatočne upevnená izolácia. Ďalším problémom je použitie nepriedušných materiálov, ktoré uzavrú vlhkosť v murive. Stena potom síce izoluje teplo, no vlhne a môže plesnivieť.

„Pre staršie domy s vyššou vlhkosťou je vhodné použiť na zateplenie priedušné izolačné materiály. Dobrou voľbou je aj odvetraná fasáda s obkladom, ktorá sa na rozdiel od kontaktného zateplenia nelepí na stenu, ale vkladá sa do nosného roštu upevneného na stenu, do ktorého sa tepelná izolácia vloží. Treba však myslieť na to, že pokiaľ sa príčina vlhnutia neodstráni, izolácia bude navlhnutá a bude mať horšie tepelno-izolačné vlastnosti.“ upozorňuje Vladimír Beňo.

Riešenie:

• Použiť priedušné tepelnoizolačné materiály (napr. minerálnu vlnu)
• Vyhýbať sa nepriedušným vrstvám (lepidlá a omietky bez dostatočnej paropriepustnosti)
• Dbať na odborné návrhy a správne technické detaily
• Overiť kvalitu prác (najmä v rizikových častiach stavby)
• Kombinovať zateplenie s účinným vetraním

Pozrite si, akým chybám pri zateplení sa treba vyhnúť.

 

5. Zabudovaná vlhkosť v novostavbe

Vlhké steny nemusia vždy signalizovať chybu v stavebných postupoch – najmä v novostavbách môže ísť o zabudovanú stavebnú vlhkosť. Pri výstavbe sa do budovy dostane veľké množstvo vody: je súčasťou betónov, mált, omietok a poterov. Pokiaľ sa čerstvo postavený dom príliš rýchlo uzavrie (utesní) a začne sa v ňom kúriť skôr, než stavebné konštrukcie poriadne vyschnú, prebytočná vlhkosť ostane uzamknutá v stenách a postupne sa uvoľňuje do interiéru. Takýto dom môže najmä počas prvého roka trápiť zvýšená vlhkosť – prejaví sa rosením okien, vlhkými fľakmi v rohoch, prípadne zatuchnutým zápachom.

Riešenie:

• Trpezlivo vetrať, prípadne ak je to možné, počkať s nasťahovaním,
• Použiť prenosné odvlhčovače vzduchu,
• Zvoliť priedušné omietky a nátery (napr. vápenné, silikátové),
• Vyhnúť sa nepriedušným povrchom (napr. latexové farby),
• V prvom roku sledovať stav a podporovať prirodzené vysychanie

 

6. Havarijné situácie

Ak sa vlhkosť objaví náhle na mieste, kde predtým nebola, môže ísť o haváriu – prasknuté potrubie, únik z rozvodov kúrenia či zatečenie dažďovej vody. Premočená stena vlhne rýchlo, často ju sprevádza pokles tlaku vody alebo vyšší účet, prípadne problémy s tlakom v radiátoroch. Skontrolovať treba, či nepreniká zrážková voda netesnou strechou, komínom alebo okolo okien.

Ak sa vlhkosť objaví náhle na mieste, kde predtým nebola, môže ísť o haváriu – prasknuté potrubie, únik z rozvodov kúrenia či zatečenie dažďovej vody. Premočená stena vlhne rýchlo, často ju sprevádza pokles tlaku vody alebo vyšší účet, prípadne problémy s tlakom v radiátoroch. Skontrolovať treba, či nepreniká zrážková voda netesnou strechou, komínom alebo okolo okien. Pri plochých strechách s hydroizolačnou fóliou bez odvetranej vzduchovej medzery tzv. jednoplášťové strechy, môže byť príčinou nevhodne zvolená, alebo zle nainštalovaná parozábrana. Fľaky na stropy nevznikajú z poškodenej hydroizolácie, ale z hromadiacej sa vlhkosti pod fóliou a jej spätného odkvapkávania do izieb.

Aj pri týchto haváriách je kľúčová odborná diagnostika. „V prípade podozrenia na poškodenie vodovodného okruhu sa bežne používa tlaková skúška. Ďalšou účinnou metódou je detekcia úniku pomocou plynu, ktorý sa natlačí do potrubia a následne sa pomocou diagnostického prístroja presne lokalizuje miesto poškodeného potrubia,“ vysvetľuje Ján Čambal.

Riešenie:

• Okamžite zastaviť prívod vody alebo kúrenia
• Zavolať odborníka na detekciu a opravu poruchy
• Premočené konštrukcie čo najskôr vysušiť (vetranie, kúrenie, vysúšače)
• Pri zatečení dažďa dočasne zakryť poškodené miesto
• Po vysušení obnoviť poškodené omietky

Nepokúšajte sa problém ignorovať – dlhodobé premáčanie stien pri úniku vody môže spôsobiť vážne škody na stavbe či elektroinštalácii. Výhodné je tiež poistiť si domácnosť pre prípad takýchto havárií, aby ste mali pokryté náklady na opravy – predchádzať je však vždy  lepšie, než sanovať následky. Dodržiavať projektovú dokumentáciu a pri výstavbe mať kvalitný stavebný dozor.

Ak plánujete rekonštrukciu domu, poraďte sa s naším bezplatným poradcom pre zateplenie rodinných domov, ktorý vás prevedie celým procesom zateplenia.

Zdroj foto: Auditnehnutelnosti.sk